PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
SHATTER sú ďalšia domáca kapela, ktorá si razí cestičku prúdom uniformne a plocho znejúcich nu-metalových, v ich prípade skôr výstižnejšie crossoverových formácií. Pozícia je to nesmierne ťažká, keďže ako v nu-metale i v crossovere už bolo všetko podstatné vymyslené a oba žánre už majú svoje vrcholné obdobie dávno za sebou. Ale snaha sa cení, keďže občas sa znenazdajky vynorí nové teleso, ktoré dokáže obrátiť naruby aj žánre dlhodobo vykazujúce známky stagnácie a klinickej smrti.
Takže, ako táto snaha vychádza na „Power In Us“? Prinajmenšom rozporuplne a tí, ktorí hľadajú niečo nové, prípadne v rámci štýlu aspoň trocha svojské, budú sklamaní. Pritom SHATTER svoje záseky vyskladali z melódií i dravých pasáži, nechýba vokálna pestrosť a solídny zvuk z Doležalovej Haciendy, ktorý je však dvojsečnou zbraňou, keďže strháva SHATTER do okruhu podobne zameraných a v dôsledku zvuku i na seba sa podobajúcich kapiel LOCOMOTIVE, COLP atď., tiež nahrávajúcich v Haciende. Ako celok však „Power In Us“ príliš dobre nefunguje, pretože jednotlivé skladby sú zlepencami ťahov neskorej SEPULTURY/SOULFLY, prípadne ostatných lokálnych súputníkov a mäkších nu-metalových záležitostí, čo má za následok pomerne nevýrazný hudobný zážitok i problém dopočúvať CD do konca. Nepomáha ani snaha o gradáciu, striedanie kontrastných vokálov (jeden tak trochu rapujúci, druhý na spôsob Maxa Cavaleru) či prítomnosť jemnejších gitarových motívov ako v „hitovke“ „Pretty Face“. Snaha o internacionálnosť použitím anglického vokálu zlyháva na nepresvedčivej výslovnosti (pri drsnom hlasovom prejave sa darí úspešne skryť, ale pri „rapovaní“ nepríjemne bije do uší) a samotné texty zachytávajúce tradičné témy frustrácie, hnevu a hlúpe politické témy ako v „Seal To Kill“ (jej úvod je inak SEPULTURA ako vyšitá), urážajúce svojou naivitou a banalitou, navyše sú po gramatickej stránke nie vždy celkom kóšer. Jedným z miest, kde môže hudba SHATTER dobre fungovať sú koncerty, avšak podľa nemotorných pohybov členov kapely v priloženom videoklipe k „Pretty Face“, ani toto nebude patriť medzi silné stránky kapely.
„Power In Us“ možno odporučiť možno tak začínajúcim násťročným fanúšikom získavajúcim len základný rozhľad, ktorí však pravdepodobne skôr či neskôr objavia zaujímavejšie záležitosti tejto scény. SHATTER tak majú dve možnosti, buď na sebe poriadne zapracovať, alebo sa uspokojiť s pozíciou miestnej kapely a pozitívnymi recenziami od niektorých lokálnych médií. V každom prípade, nových QUICKSAND alebo aspoň energicky našliapnutých telies na spôsob švajčiarskych GURD sa tak rýchlo nedočkáme a keď sa aj napriek tomu pohrávate s myšlienkou podporiť niektorú domácu kapelu, siahnite radšej po koňoch zo stajne Silver Rocket, ktoré síce nie vždy prinášajú niečo nové, rozhodne pri nich však nezaspíte. 3 body a už ani poriadne neviem za čo.
Nevýrazný, nudný a nepôvodný materiál.
3 / 10
1. Yeah Yeah
2. Definiton
3. Power In Us
4. Pretty Face
5. Pongy
6. Conversion
7. Seal To Kill
8. Pieces Of Shards
9. Free For All
10. Analphabet
11. Pretty Face (video)
Power In Us (2005)
Colors (2001)
Vydáno: 2005
Vydavatel: K MAX 22:46 Records
Stopáž: 40:43
Produkce: Milos
Studio: Studio Hacienda
Na koncertě odporné,deska mě už před půlkou začla strašně srát...
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.